Etika

Altruizmus

Altruizmus – tvrdí, že morálnou povinnosťou jednotlivca je usilovať sa o dobro iných bez ohľadu na svoje vlastné dobro.

Analytická etika

Analytická filosofie zdůrazňuje klíčovou roli jazyka ve filosofickém zkoumání.

Autorita a zavedenie etickej normy

Už sme hovorili, že v takýchto situáciách každý človek svoje rozhodnutia považuje za objektívne a tak nastáva nezhoda v etickom hodnotení konania človeka a nastáva sociálny chaos

Cnosť

V poňatí klasickej etiky je cnosť – získaný habitus (celkový charakter), ktorý kvalifikuje k určitým spôsobom činnosti. Mravná cnosť je získaný habitus,

David Hume

Podle Huma rozum nemůže mít vliv na jednání, základním zdrojem činnosti jsou vášně a afekty. A tak se Hume přiklání k druhé teorii, tj. k teorii mravního smyslu neboli cítění.

Decisionismus, Možnost univerzalizace

Možnost univerzalizace. Mravní příkazy jsou příkazy speciálního druhu. Některé příkazy („jednoduché“) nelze zobecnit. Mravní příkazy jsou takové, které lze zobecnit.

Dobro a zlo v Spinozovej etike

Spinoza zastával názor, že mravnosť je určitou podmienku osobnosti, že je to súčasť podstaty človeka.
Podľa neho v prírode niet ani dobra ani zla, pretože to nie sú prírodné vlastnosti,

Downie

Downie – z jeho predstavy relativizmu môžeme hovoriť len o morálkach a nie o morálke, pretože pojem jednej morálky nám nedovoľuje vonkajšie hodnotenie jednej morálky oproti inej.

Egoizmus v Spinozovej etike

Princípy morálky vyzýval hľadať v podstate človeka. Podľa jeho názoru charakteristika ľudskej podstaty spočíva v úsilí o sebaobranu, ktorá je prvou a jedinou cnosťou.

Etická teorie Immanuela Kanta

I. Kant žil 1724 – 1804. Jeho hlavní etická díla jsou Základy metafyziky mravů (1785), Kritika praktického rozumu (1788),

Etické teorie kognitivistické, Etický naturalismus

1. Kognitivistické teorie
Podle kognitivistických teorií jsou morální věty zdůvodnitelné tj.

Etika je praktická veda nie len preto , že sa zaoberá ľudskou činnosťou

Etika je praktická veda nie len preto , že sa zaoberá ľudskou činnosťou , ale tiež preto lebo je zameraná na jej usmerňovanie. Neposkytuje informácie čo by mal jednotlivec za určitých situácii robiť

Etika filosofická a teologická

Etika jako věda má dvě podoby: etika filosofická a teologická.
Filosofická etika vysvětluje a zdůvodňuje mravní normy ve světle přirozeného rozumu.

Etika jako teorie mravnosti a morálky, vývoj etiky, základní etické pojmy

– název z řeckého ethos = mrav => teorie morálky, věda o morálce
– předmět = mravní jevy, jejich vznik a vývoj v minulosti,

Etický relativismus

1. Problém etického relativismu
Filosofická etika vychází z otázky „Co mám dělat?“ Tato otázka před nás staví alternativu:

Humův zákon

Jednoduchou možnost zdůvodnění morálních vět představuje zdůvodnění empirickými deskriptivními výroky.

Charles Leslie Stevenson

Stevensonova etická teorie vychází ze dvou předpokladů. Prvním je (tak jako u Huma a u Ayera) EMPIRISMUS. To, co připouští racionální přístup, je jedině oblast vědecko-empirických názorů.

Individuálna etika

– zaoberá sa mravným konaním jednotlivca
– mravné konanie musí prebehnúť slobodne a človek môže byť za daný čin volaný k osobnej zodpovednosti (otázka nevery, postoj k národnostným menšinám)

Morálka a etika

Slovo morálka je odvozeno od latinského mos (=obyčej, zvyk, mrav), slovo etika je odvozeno od řeckého slova éthos

Morálne práva

Morálne práva prináležia človeku bez ohľadu na legálny zákon, ktorý môže byť rozličným spôsobom formulovaný a interpretovaný v rozličných krajinách. Ide o práva,

Naturalistický omyl

Řekli jsme, že Humův zákon předpokládá, že deontické a hodnotové predikáty nemohou být definovány popisnými predikáty.

Nebezpečné sú aj jemnejšie formulácie etiky dobier

Nebezpečné sú aj jemnejšie formulácie etiky dobier, kde ide o dosiahnutie osobného šťastia (hedonizmus a egoizmus);

Podstata a ciele mravnej výchovy

Dynamická súčasnosť prináša veľké množstvo mravných problémov každodenného života, s ktorými sa stretáva nielen jednotlivec, ale aj celá spoločnosť.

Poznámky k nonkognitivistickým teoriím

Lze konstatovat, že nonkognitivistické teorie obsahují rozpor:
Na jedné straně tvrdí, že morální věty nejsou definitivní

Psychologie, Sociologie, Etika, Logika

Psychologie je věda, která zkoumá duševno člověka a objevuje zákony, kterými se řídí duševní jevy. Jako samostatná věda vznikla v 19. stol.

Rodina ako základ mravnej výchovy + 4. Mravná výchova, rodinná a sexuálna výchova+

Súčasná civilizácia je zameraná racionálne a technicky. V celosvetovom meradle sa stále veľký význam prikladá takým hodnotám, ako je spoločenský úspech, uznanie,

Rovina sapientie – múdrosť

2. rovina sapientie – múdrosť – Tomáš – moment získaný – získaný habitus najvyššíx a poslednýx dôvodov
skutočnosti – základné svetonázorové presvedčenie.

Rozumnosť a zodpovednosť.

Ak predpokladáme o niekom že koná slobodne predpokladáme aj to, že koná zodpovedne a to teda znamená, že predpokladáme, že skôr ako sa slobodne rozhodol,

Sociálna etika

Prednáška Dr.Orbanová, 17.11.2007 Povinná literatúra: H.Hrehová: Etika, sociálne vzťahy, spoločnosť. Bratislava,2005 po str. 153 Doplnková literatúra: Arno Anzenbacher: Kresťanská sociálna etika

Spravodlivosť

Spravodlivosť znamená súlad konania M.S. s platnými a akceptovanými mravnými hodnotami v ľudskej spoločnosti, prípadne v určitej sociálnej komunite. Spravodlivosť je tu vzťahovaná

Školní etický kodex, Význam profesní etiky

Školní etický kodex Diskuze budou zřejmě dlouhé, ale nic nebrání ředitelům a pedagogům na konkrétních školách, aby již dnes společně přijali vlastní „firemní materiály“,

Valorizácia – metóda zhodnocovania

5. Valorizácia – metóda zhodnocovania – je zameraná na vyjadrenie morálnej hodnotovosti ľudských činov.

Teze o společensko-kulturní závislosti veškerých mravních názorů je dnes vládnoucí představou v sociologii, jež značně proniká i do psychologie. Co platí v jedné kultuře jako dobré a hodnotné, je v jiné kultuře hodnoceno jako špatné a zavržitelné

W.K. Frankena

W.K. Frankena  morálne dobré alebo zlé môžu byť osoby alebo skupiny osôb, črty charakteru, dispozície… Všetko ostatné možno podľa jeho názoru považovať za non-morálne.

Zákony a normy sú pravidlá, ktoré majú človeku pomáhať

Zákony a normy sú pravidlá, ktoré majú človeku pomáhať aby sa správne orientoval pri rozhodnutiach o konkrétnych skutkoch aby zniesli kritéria morálnosti.